Podpora Putina klesá po blokáde Telegramu a VPN
Ruský prezident Vladimir Putin čelí zhoršeniu podpory, ktorá klesla najnižšie za posledných sedem rokov, a to konkrétne na 71 percent. Podľa prieskumu agentúry FOM, ktorý bol uskutočnený medzi 27. a 29. marcom 2026, tento pokles súvisí s nedávnymi blokádami komunikačných aplikácií, vrátane populárneho Telegramu a služieb VPN, čím sa obmedzilo vedenie nezávislej komunikácie v Rusku.
Čo spôsobilo zníženie dôvery?
Prieskum ukazuje, že dôveryhodnosť Putina sa prepadla zo 76 percent na 71 percent, pričom tento pokles je pravdepodobne výsledkom tlaku zo strany úradov na obmedzenie prístupu k informáciám. Podobné trendy sa zaznamenali aj v prípade vlády premiéra Michaila Mišustina a vládnej strany Jednotné Rusko. Uplynulé obdobie totiž ukázalo nárast protestného potenciálu v spoločnosti, pričom 17 percent respondentov sa vyjadrilo, že by sa na protestoch zúčastnilo „veľa“ ľudí, čo je nárast oproti predchádzajúcemu prieskumu.
Ktoré faktory prispievajú k nárastu protestného potenciálu?
Okrem cenzúry a blokád bol zaznamenaný aj chaos v ruských bankových systémoch. Zakladateľ Telegramu Pavel Durov upozornil na narušeniu prevádzky, kde až 65 miliónov Rusov denne používa Telegram prostredníctvom VPN. Zablokovanie týchto služieb viedlo k masívnym problémom s bankovými transakciami, pričom hotovosť sa stala takmer jedinou akceptovanou formou platby v mnohých regiónoch.
Blokáda internetu a jej dôsledky
Ministerstvo pre digitálny rozvoj v Rusku pokračuje v obmedzovaní prístupu k informáciám, pričom sa snaží narušiť fungovanie nezávislých aplikácií a VPN. Podľa výskumov sa Rusko stal lídrom vo vypínaní internetu, pričom sa tento fenomén rozšíril do 146 miliónov obyvateľov. Ruské úradné nariadenia, ktoré kontrolujú prístup k internetu, sú podrobne sledované a legislatívne obmedzujú možnosti reálneho a slobodného prístupu k informáciám.
Zahraničné vzťahy na pozadí poklesu podpory
V kontexte tejto krízy sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v týchto dňoch zúčastňuje na rokovaniach s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom na témy energetickej bezpečnosti a plavby v Čiernom mori. Zároveň sa očakáva príchod amerických vyslancov do Kyjeva, čo signalizuje pokračujúce zahraničné aktivity a diplomatické snahy o udržanie stability v regióne. Ukrajina tak zostáva v centre pozornosti, zatiaľ čo Rusko čelí vnútorným a vonkajším napätiam.
Ruská armáda a útoky na Ukrajinu
Ruské vojenské operácie sú naďalej agresívne, pričom posledné útoky na ukrajinské územie si vyžiadali množstvo obetí. Najnovšie informácie hovoria o 14 obetiach pri útoku na frontové mesto Nikopol, pričom útoky ruských dronov zostávajú aj naďalej pravidelnou súčasťou konfliktu. Ukrajina, ktorá sa už viac ako štyri roky bráni ruským inváziám, čelí stále narastajúcim hrozbám a útokom na civilné objekty.
