Univerzita Komenského v pasci byrokracie
Na medzinárodnej konferencii v Bologni, čerstvý rektor vypovedal krátky, no výstižný príhovor: „Vítam vás na pôde najstaršej univerzity na svete, škoda, že nemôžem tiež povedať, že i najefektívnejšie riadenej.“ Tento sentiment vystihuje narastajúcu frustráciu, ktorú pociťuje akademická obec vo vzťahu k Univerzite Komenského (UK).
Prorektor Jozef Tancer vo svojom vyjadrení na margo aktuálneho stavu univerzity zakotvil takýto názor: „Univerzita Komenského sa ocitla v pasci defenzívnej byrokracie,“ čo presne vystihuje našu situáciu. Ako garant rozsiahleho študijného programu sa dennodenne stretávam s administratívnymi prekážkami, ktoré komplikujú aj najjednoduchšie úpravy študijných plánov. Ak plánujem zmeniť názov predmetu, musím sa prehĺbiť do deväťčlennej komisie, preukázať dostatočné odôvodnenie, zozbierať a predložiť množstvo dokumentácie, pričom samotné zmeny sú posudzované ľuďmi, ktorí sa na primárnej úrovni rozhodovania v skutočnosti nikdy nezapojili do predmetu.
Dekan Právnickej fakulty, Eduard Burda, však tvrdí, že tieto byrokratické procesy sú prednosťou. Mne a mnohým ďalším sú v skutočnosti sklamaním. Predstava, že sa pomocou takejto zložitej byrokracie dokážeme efektívne prispôsobiť šíriacemu sa vplyvu umelej inteligencie, je absurdná. Na kvalitu a efektívnosť vzdelávania nemôže mať takáto byrokracia pozitívny dopad.
V priebehu rokov som sa stal svedkom bezpočetných pokusov zabrániť nepotrebnej komplexnosti. Keď sa instance rozhodli zaviesť nový účtovnícky systém, vedenie sa domnievalo, že školenie všetkých vedúcich grantov spolu s inštaláciou špeciálneho softvéru je dostatočný krok. V praxi však potrebovali len jednoduchý prístup k priamym informáciám o pohyboch na účte, na ktoré nemohli aktívne zasahovať.
Existujú aj zastarané systémy správy študijných agend, ktoré neslúžia ani študentom, ani učiteľom. Teraz napríklad už nemusím tak často zapisovať známky do papierových indexov, ale systém stále vykazuje znaky značnej neefektivity. Ak potrebujeme získať novú výpočtovú techniku, ktorá nie je v „univerzitnom katalógu“, proces nákupu sa môže ťahať aj mesiace.
Neefektívne formálne kritériá na obsadzovanie akademických funkcií generujú ďalšie neproduktívne aktivity. Požiadavka, aby kandidát bol autorom učebníc, je v niektorých oblastiach často nezmyselná, a takto je celá situácia len zhoršovaná. Aby univerzita obstála v tvrdej konkurencii, musí sa dočkať zásadnej paradigmatickej zmeny, ktorá prinesie väčšiu efektivitu a menej zbytočnej byrokracie.
V súčasne dobe je jasné, že bezradnosť sa s ťažkosťami na akademickej pôde stáva stále citeľnejšou. Naša budúcnosť závisí od schopnosti preorientovať sa na dynamickejšie a menej byrokratické fungovanie, ktoré nám umožní udržať krok s modernými výzvami.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
