Zabudnite na prorastové opatrenia
V súčasnej situácii sa v slovenskej ekonomike objavujú stále častejšie hlasy o nutnosti zavedenia opatrení na podporu rastu. Tieto diskusie sú však často plné zjednodušených pohľadov a mýtov. Ako tvrdí Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií SR, súčasné prorastové opatrenia nemajú reálny potenciál na zmenu. Oponuje tomu, že naša ekonomika je už dlhodobo závislá od exportu, pričom až 80% slovenského vývozu smeruje do krajín EÚ, pričom najvýznamnejšie obchodné vzťahy udržiavame s Nemeckom, ktoré predstavuje takmer štvrtinu nášho exportu.
Nie je to však len Nemecko, čo má vplyv na slovenskú ekonomiku. Celá Európska únia čelí zásadným výzvam a rozhodnutiam, ktoré ovplyvnia budúcnosť jej konkurencieschopnosti. Mario Draghi, bývalý predseda ECB, varoval pred potrebu radikálnych zmien, inak sa EÚ môže dostať na okraj ekonomickej scény. V kontexte týchto výziev zmieňuje Schmögnerová potrebu urýchlenej transformácie slovenského hospodárstva, čo je ďaleko dôležitejšie než izolované prorastové opatrenia.
Faktory ovplyvňujúce hospodársky rast
Ekonomická situácia Slovenska nie je podmienená iba vonkajšími faktormi, ale aj vnútornými aspektmi, ktoré ovplyvňujú hospodársky rast. Tieto faktory sa nielenže musí identifikovať, ale aj efektívne a rýchlo reagovať. Týmto spôsobom dokážeme ovplyvniť naše hospodárstvo, ktoré sa už dlhodobo potýka s rastúcou závislosťou od dopytu v zahraničí.
Schmögnerová tiež poukazuje na to, že niektoré existujúce mýtus o daňových záťažiach môžu zamieňať realitu. Napríklad, vo všeobecnosti sa tvrdí, že Slovensko má najvyššie daňové a odvodové zaťaženie práce v rámci OECD. Tento názor však nie je úplne presný a vyžaduje si hlbšie preskúmanie. Rovnako tak sa debaty rozvíjajú aj okolo myšlienky, že zavedenie rovnej dane by bolo spravodlivejšie ako progresívne zdanenie.
Realita a jej výzvy
Vlády v minulosti už preukázali tendenciu vyhýbať sa reformám v oblasti daní a odvodov. Slovenská vláda taktiež znížila daň z dividend a nezaviedla majetkové dane, ktoré zrušila reforma v roku 2004. V súčasnosti je potrebné prehodnotiť daňovo-odvodové štruktúry, pričom je potrebné zohľadniť aj verejné záujmy a rastúce potreby podnikov. Bez systematického prístupu sa krajina nebude schopná posunúť k trvalo udržateľnému rastu.
Hlavné výzvy teda ležia pred vládou, ktorá musí podporiť inovatívne a adaptabilné podnikateľské prostredie. Opravené by mali byť aj predikcie vo vzťahu k hospodárskemu rastu, pretože bez jej zmeny nám zúžené horizonty ekonomického rozvoja podstatne sťažia prekonanie predchádzajúcich kríz. Ak zaznamenáme aj malé kroky smerom k radikálnej transformácii, môžeme sa dočkať podstatne lepších ekonomických výsledkov, ako predpovedajú súčasní experti.
Záver
Ako to shrnuje Brigita Schmögnerová, prioritou pre Slovensko musí byť nie len poukázanie na isolované prorastové opatrenia, ale predovšetkým zameranie sa na urgentnú udržateľnú transformáciu hospodárstva. Ak sa nevydáme na cestu zásadných zmien, riskujeme, že sa naše hospodárstvo dostane do bludného kruhu stagnácie a nezvládneme čeliť výzvam moderného hospodárskeho prostredia.
