Na Mars tak skoro zrejme nepoletíme. Vedci narazili na problém, ktorý nevyrieši ani najmodernejšia technika
Rýchla expanzia humanitárneho poznania vo vesmíre sa stretáva s významným problémom: ako ovplyvňuje pobyt v mikrogravitácii človeka, najmä jeho neurologické funkcie. Vedecké štúdie naznačujú, že astronauti po návrate z obežnej dráhy musia čeliť radikálnym zmenám nielen v svaloch a kostiach, ale aj v psychológii. Tento jav môže byť jednou z najvýraznejších prekážok pri budúcich ambicióznych misiách, ako je plánovaná cesta na Mars.
Neuroplasticita pod tlakom beztiaže
Údaje naznačujú, že pobyt v stave beztiaže zásadne ovplyvňuje štruktúru mozgu. Vedci z londýnskej univerzity Birkbeck sa zaoberali analýzami takmer 400 účastníkov z 15 rôznych štúdií. Zistili, že počas pobytu vo vesmíre prechádza mozog procesom neuroplasticity, ktorý mu umožňuje prispôsobiť sa novým podmienkam. Zmeny nastávajú najmä v senzorických a motorických oblastiach mozgu, čo má významný dopad na pohyb, rovnováhu a vnímanie vlastného tela.
Keď astronauti nastúpia do kozmickej lode na Zem, telo sa rýchlo mení, no návrat k normálne fungujúcim podmienkam si vyžaduje čas na adaptáciu. Tieto výzvy sa stávajú ešte urgentnejšími na misiach na Mars, kde prechod medzi marťanskou a pozemskou gravitáciou môže spôsobiť dezorientáciu.
Ako hrozí riziko
Hoci vedci už desaťročia skúmajú zmeny vo svaloch a kostiach astronautov, oveľa menej sa zameriavajú na to, ako dlhodobý pobyt v mikrogravitácii ovplyvňuje ich mozog. Astronaut Luca Parmitano pre BBC opísal: „Po niekoľkých týždňoch je vaše telo iné, než bolo na Zemi. Vidíte a cítite zmeny v tele, no najvýraznejšie sú efekty, ktoré zažívame vo vzorci našich pohybov a vnímaní.“
Jedným z najviditeľnejších pokrokov, ku ktorým dochádza, je presun telesných tekutín. Na Zemi gravitácia pôsobí na udržanie krvi a iných tekutín v dolnej časti tela. Vo vesmíre sa tento mechanizmus preruší, čo vedie k opuchom a odlišnostiam v schopnosti astronautov riadiť svoje pohyby. To sa ukáže, keď sa astronauti vrátia späť na Zem, kde musia z času na čas bojovať so základnými pohybmi.
Dlhodobý pobyt a jeho dôsledky
Počas doma stráveného času v príprave na misie astronauti musia denne cvičiť, pričom niekoľko hodín aktivity je nutné na oddialenie degeneratívnych následkov. Napriek pravidelnému tréningu však astronauti pokrývajú iba časť rizikových aspektov, a tak sa mnohí z nich po dlhších misiách stretávajú s potrebou rehabilitácie, ktorá môže trvať mesiace alebo dokonca roky.
Riziká pre budúcnosť misií
Ľudský mozog, ako najdôležitejší orgán pre prežitie a reguláciu funkcií, čelí najväčším výzvam v mimozemskej atmosfére. Ak by zlyhával, mohlo by to znamenať katastrofálne následky pre astronautov vo vesmíre. Preto sa vedci zaoberajú hľadaním spôsobov, ako zmierniť tieto riziká a zabezpečiť, aby pobyty vo vesmíre neohrozili život astronautov.
V súvislosti s týmito výskumami sa čoraz častejšie diskutuje o možnostiach, ako zefektívniť prípravu astronautov na pobyt vo vesmíre, aby sa eliminovali alebo aspoň zredukovali negatívne dôsledky na ich psychológiu a fyziológiu.
