Koniec akceleračných zón a budúcnosť veterných parkov na Slovensku
Po intenzívnych rokovaniach medzi ministerstvom životného prostredia a zástupcami samospráv sa situácia okolo plánovaných akceleračných zón pre veterné parky na Slovensku značne zmenila. Z pôvodných ôsmich akceleračných zón minister Tomáš Taraba (nom. SNS) stiahol sedem, pričom zostáva iba jedna, ktorá sa nachádza na východe krajiny. O tom, či v tejto zóne majú vzniknúť veterné parky, rozhodnú miestne samosprávy.
Marek Geci, zástupca z iniciatívy „Za občanov, za Slovensko”, tvrdí, že ministerstvo zohľadnilo pripomienky samospráv pri revízii plánu a promptne reagovalo na ich obavy. V súčasnosti je už v príprave viac ako 30 projektov veterných parkov, ktoré sa nachádzajú mimo plánovaných akceleračných zón. Geci verí, že zrušenie väčšiny zón neznamená definitívny koniec pre veterné parky na Slovensku, ale skôr nový začiatok pre budúce projekty.
Protiargumenty voči výstavbe veterných parkov
Podľa Geciho však existencia akceleračnej zóny neznamená automatickú realizáciu projektov veterných parkov. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodujúce bude súhlas dotknutých samospráv, ktoré budú mať posledné slovo. Geci tiež poukazuje na ekonomické aspekty, pričom tvrdí, že Slovensko produkuje viac elektriny, než spotrebuje, a preto nie je potrebné investovať do nových veterných parkov. Hlavnými zdrojmi elektrickej energie v krajine sú jadrová a vodná energia, ktoré sú podľa neho efektívnejšie a stabilnejšie.
Cena elektriny a porovnanie s inými krajinami
Geci poskytuje aj finálne porovnanie nákladov na výrobu elektriny z rôznych zdrojov. Zatiaľ čo cena za megawatthodinu (MWh) z veterných parkov sa pohybuje medzi 80 až 110 eur, cena z jadrových elektrární sa pohybuje okolo 50 eur. Tým pádom, keď vezmeme do úvahy ekonomickú stránku veci, investície do veterných parkov v Slovensku nie sú zďaleka tak výhodné, najmä keď krajina nie je čistým importérom elektriny.
Očakávaný nárast spotreby elektriny
Napriek silným argumentom proti veterným parkom, existuje aj názor, že s rastom spotreby elektriny v súvislosti s rozvojom elektromobility a inými technológiami, by Slovensko mohlo v budúcnosti potrebovať nové výrobné kapacity. Kritici varujú, že v tejto situácii by referenčné veterné parky mohli zohrávať dôležitú úlohu v energetickom mixe Slovenska.
Budúcnosť akceleračných zón a financií
Otázku budúcnosti akceleračných zón a možných financií z plánu obnovy otvára Geci taktiež. Zatiaľ čo zmena plánu môže vyvolávať obavy z možnosti prísť o určité dotácie, Geci verí, že správne nastavenie a súčinnosť s miestnymi samosprávami by mali zabezpečiť, že Slovensko o tieto financie nepríde. Podľa neho je veľmi podstatné, že samosprávy budú mať rozhodujúce slovo pri realizácii akýchkoľvek projektov veterných parkov v ich území.
Úloha občanov a budúci vývoj
Geci záverom upozorňuje na to, že „všetko je v ľuďoch”. Ak občania zvolia politikov, ktorí podporujú veterné parky, môže sa situácia v budúcnosti zmeniť a akceleračné zóny môžu nadobudnúť nový význam. Podľa jeho slov ale koniec veterných parkov nie je konečný a bude závisieť od rozhodnutí, ktoré prinesie budúcnosť.
