Páleník: Rozpočet sa zriekol šetrenia, po tom všetkom sme v rovnako veľkom mínuse
Slovensko bude aj v budúcom roku hospodáriť s miliardovým schodkom. Parlament v stredu 14. októbra schválil rozpočet na rok 2027, ktorý počíta s deficitom takmer 7,5 miliardy eur, teda 4,94 percenta hrubého domáceho produktu. Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Kým premiér Robert Fico (Smer-SD) hovorí o rozpočte dobrých správ a minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) o udržaní sociálneho štandardu, analytik Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník ho hodnotí podstatne kritickejšie. Označil ho za rozpočet rezignácie na konsolidáciu.
Vláda podľa neho šetrenie vzdala
Páleník pripomenul, že vláda od svojho nástupu deklarovala snahu ozdraviť verejné financie, znížiť schodky a spomaliť zadlžovanie krajiny. Prijala preto viacero opatrení vrátane zvýšenia existujúcich daní a zavedenia nových.
Výsledok však podľa analytika nezodpovedá tomu, akú záťaž tieto opatrenia priniesli. Poukázal na to, že vláda pôvodne sľubovala znížiť deficit v priebehu troch rokov na tri percentá HDP. Namiesto toho má budúcoročný schodok dosiahnuť takmer päť percent, teda približne podobnú úroveň ako pri jej nástupe.
Trináste dôchodky by rozdelil inak
Rozpočet na rok 2027 zachováva aj trináste dôchodky, na ktoré má smerovať takmer miliarda eur. Páleník upozornil, že vláda zaviedla plnohodnotné trináste dôchodky, hoci ich financovanie predstavuje dlhodobú záťaž.
Podľa analytika by bolo vhodnejšie prehodnotiť rozdelenie týchto prostriedkov. Približne polovicu sumy by presmeroval na rodičovské dôchodky. Časť peňazí by podľa neho mohla poslúžiť aj na riešenie nerovností, napríklad pri dôchodkoch žien. Približne štvrtinu celkovej sumy by navrhoval ušetriť.
Energopomoc dostávajú aj tí, ktorí ju nepotrebujú
V rozpočte zostáva zachovaná aj pomoc domácnostiam s cenami energií. Na tento účel je vyčlenených 250 miliónov eur. Páleník upozorňuje, že plošná podpora predstavuje výraznú záťaž pre verejné financie a zároveň nemusí smerovať k tým, ktorí ju potrebujú najviac.
Ako príklad uviedol domácnosti, ktoré vykurujú drevom a na ktoré sa energopomoc v súčasnej podobe nevzťahuje. Analytik preto presadzuje adresnejšiu podporu založenú na skutočnej energetickej chudobe.
Vyššie platy pred voľbami vyvolávajú otázky
Výrazné výhrady má Páleník aj k plánovanému zvyšovaniu platov vo verejnej správe. Tie by mali od 1. júla 2027 vzrásť približne o 8,5 percenta. Podľa analytika je otázny rozsah aj načasovanie plánovaného zvýšenia.
Pripomenul, že bežná medziročná valorizácia by mohla prichádzať už od januára. Zvýšenie platov až v druhej polovici roka, krátko pred parlamentnými voľbami, preto podľa neho vyvoláva pochybnosti o politickej motivácii opatrenia. Vhodnejším riešením by podľa neho bolo pridať predovšetkým profesiám, v ktorých štát dlhodobo zápasí s nedostatkom pracovníkov, napríklad zdravotným sestrám a učiteľom.
Úradníkov má pribudnúť. Kde je šetrenie?
Páleník kritizoval aj plánovaný rast zamestnanosti vo verejnej správe. Podľa rozpočtu má v budúcom roku vo verejnej správe pracovať takmer 453-tisíc ľudí, približne o 2 500 viac než tento rok. Považuje to za ďalší dôkaz toho, že vláda ustúpila od svojich konsolidačných zámerov.
Štát by podľa neho mal najskôr identifikovať pracoviská s nadbytkom zamestnancov a oblasti, v ktorých ľudia naopak chýbajú. Šetrenie by podľa jeho názoru malo začať priamo pri politickom vedení štátu.
Ústavný súd môže podľa Páleníka rozpočet zrušiť
Osobitnou témou bola otázka ústavnosti schváleného rozpočtu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila na povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet v súvislosti s pravidlami dlhovej brzdy. Opozícia sa v tejto veci obrátila na Ústavný súd.
Páleník sa domnieva, že vláda mala túto povinnosť dodržať. Ak by Ústavný súd dospel k záveru, že rozpočet bol prijatý v rozpore s ústavou, podľa Páleníka by mohlo nasledovať jeho zrušenie a nastúpilo by rozpočtové provizórium.
