Demencia začína potichu. Prvé príznaky nemusia súvisieť s pamäťou
Keď sa povie demencia, väčšina ľudí si ju automaticky spojí so zabúdaním. Práve pamäť býva tým, čo si s týmto ochorením spájame najčastejšie. V skutočnosti však začiatok demencie nemusí byť vždy taký jednoznačný.
Prvé zmeny môžu pôsobiť nenápadne a človek im spočiatku nemusí prikladať veľký význam. Často sa vysvetľujú vekom, únavou, stresom alebo tým, že má človek jednoducho horšie obdobie. Preto je dobré vedieť, že demencia sa nemusí prejavovať vždy rovnako. Ak si zmeny všimnete včas, môžete skôr vyhľadať odbornú pomoc a lepšie porozumieť tomu, čo sa s človekom deje.
Prvé príznaky môžu vyzerať celkom inak
Demencia nemusí začínať iba problémami s pamäťou. Odborníci upozorňujú, že prvé zmeny môžu byť nenápadné a človek si ich nemusí hneď spojiť s ochorením mozgu. Dôležité je najmä to, či sú nové, opakujú sa a postupne sa zhoršujú.
Človek môže mať napríklad väčší problém nájsť správne slovo, zvládnuť bežnú činnosť alebo sa zorientovať na mieste, ktoré dobre pozná. Objaviť sa môžu aj zmeny nálady či správania. Samotný jeden prejav však ešte automaticky neznamená demenciu. Podobné ťažkosti môžu súvisieť aj so stresom, nedostatkom spánku, depresiou, liekmi alebo problémami so zrakom či sluchom.
Pestrý život môže podporiť zdravie mozgu
Nový výskum z Trinity College Dublin naznačuje, že zdravie mozgu v strednom veku môže podporiť kombinácia viacerých bežných aktivít. Vedci sledovali 700 ľudí vo veku od 40 do 59 rokov z Írska a Spojeného kráľovstva. Zaujímalo ich, či spôsob trávenia voľného času súvisí s tým, ako dobre funguje ich pamäť, pozornosť a ďalšie rozumové schopnosti.
Medzi sledované aktivity patrilo stretávanie sa s rodinou a priateľmi, hranie na hudobný nástroj, čítanie, pohyb, tvorivé činnosti, učenie sa cudzieho jazyka či cestovanie. Výsledky ukázali, že najväčší prínos neprináša jedna konkrétna aktivita, ale ich kombinácia. Podľa vedcov je dôležité zapájať telo, myseľ aj sociálne kontakty.
Zaujímavé je, že tieto aktivity prospievali aj ľuďom, ktorí mali vyššie genetické riziko Alzheimerovej choroby. Neznamená to, že zdravý životný štýl dokáže toto riziko odstrániť. Môže však pomôcť udržať mozog dlhšie v dobrej kondícii.
Vedci zároveň poukázali aj na faktory, ktoré môžu kognitívnym schopnostiam škodiť. Patrili medzi ne depresívne príznaky, poranenie mozgu, cukrovka, vysoký krvný tlak, nekvalitný spánok a poruchy sluchu.
Odborníci preto zdôrazňujú, že zdravie mozgu ovplyvňuje viacero faktorov. Význam má pravidelný pohyb, kvalitný spánok, zdravá strava, obmedzenie alkoholu, nefajčenie, ako aj kontrola krvného tlaku, cukru a cholesterolu.
