Jadrová hrozba otvorila cestu k tajným rokovaniam
Dvaja Američania sa počas prvého roka ruskej invázie na Ukrajinu pokúsili vytvoriť neoficiálny komunikačný kanál medzi Washingtonom a Vladimirom Putinom. Prostredníctvom bývalého východonemeckého agenta blízkeho ruskému prezidentovi mu odovzdali posolstvo z Bieleho domu a neskôr pripravili aj návrh mierovej dohody. Iniciatíva stroskotala na nejasnom postoji americkej administratívy a odmietnutí územných ústupkov zo strany Ukrajiny.
Za iniciatívou stáli americký právnik Richard Conn a investičný bankár Bob Foresman. Kľúčovou postavou sa stal Matthias Warnig, bývalý dôstojník východonemeckej tajnej služby Stasi a niekdajší šéf projektu plynovodu Nord Stream, ktorý udržiaval s Putinom osobné vzťahy viac než tri desaťročia.
Prvé varovanie dostal Conn 3. marca 2022, týždeň po začiatku invázie. Ruský podnikateľ s kontaktmi v Kremli mu tvrdil, že Putin je pripravený použiť taktické jadrové zbrane, ak to bude potrebné na dosiahnutie víťazstva. Conn následne kontaktoval Erica Greena z americkej Národnej bezpečnostnej rady.
Trojica sa prvýkrát stretla 4. októbra 2022 v Zürichu. Warnig opisoval Putinovu rastúcu izoláciu a obavy vysokopostavených ruských predstaviteľov z ďalšej eskalácie. Situácia sa vyostrila začiatkom októbra, keď americký prezident Joe Biden verejne upozornil na riziko jadrovej katastrofy.
Odkaz z Bieleho domu a údajná Putinova odpoveď
Conn informoval Greena o vznikajúcom kanáli a následne dostal konkrétne odkazy určené Putinovi, ktoré odovzdal Warnigovi. Posolstvo znelo, že Spojené štáty sa neusilujú o zmenu režimu ani o zničenie Ruska a chcú mier.
Warnig po návrate z Ruska tvrdil, že sa osobne stretol s Putinom. Z poznámkového bloku prečítal údajnú odpoveď ruského prezidenta, ktorý nemal inú možnosť než pokračovať vo vojenských operáciách, no bol otvorený rokovaniam a navrhoval nadviazať na mierové rokovania v Istanbule. Žiadal, aby Jake Sullivan kontaktoval jeho poradcu Yuriho Ushakova.
Na priamu otázku Conna Warnig naznačil, že bezprostredné riziko jadrovej eskalácie už nepovažuje za aktuálne. Nasledujúci deň Putin verejne vyhlásil, že Rusko nepotrebuje použiť jadrové zbrane.
Mierový plán počítal s územnými ústupkami Ukrajiny
Skupina sa rozhodla pokúsiť o širšiu mierovú dohodu a svoju iniciatívu označovala ako Platforma. Pridal sa aj ukrajinský filmový producent Alexander Rodnyansky s kontaktmi na vedenie Ukrajiny. Začiatkom januára 2023 účastníci pripravili na ostrove Gran Canaria návrh dohody.
Plán počítal so stiahnutím Ruska z veľkej časti území, ktorých anexiu vyhlásilo na jeseň 2022, s hranicou vychádzajúcou z územnej kontroly pred rozsiahlou inváziou. Ukrajina by uznala ruskú kontrolu nad Krymom a umožnila Rusku voľný pozemný prístup na polostrov, výmenou by získala bezpečnostné záruky od štátov NATO.
Warnig 1. februára 2023 uviedol, že Putin dokument podrobne preštudoval a súhlasil s navrhovaným riešením frontovej línie, odmietal však vstup Ukrajiny do NATO. Ukrajinská strana reagovala odmietavo, Zelenskyj ani vtedajší šéf prezidentskej kancelárie Andriy Jermak neboli ochotní pristúpiť na územné ústupky.
Rozhodujúci zlom a spochybnený koniec iniciatívy
Vo februári 2023 sa Conn a Foresman dozvedeli, že ich iniciatíva narazila na zásadný problém. Podľa Warniga Putin nariadil overiť, či Američania majú podporu Washingtonu, a Sullivan vraj Ushakovovi oznámil, že americká vláda kanál neschválila a existujúce oficiálne možnosti považuje za dostatočné.
Bývalí americkí predstavitelia však tvrdia, že Ushakov počas fungovania Platformy nikdy neotvoril s Washingtonom otázku Warnigovho kanála. Ak je ich verzia správna, iniciatíva mohla stroskotať na rozhodnutí samotného Ushakova alebo ďalších predstaviteľov Kremľa.
Eric Green odmietol tvrdenie, že administratíva v danom období nemala s Ruskom významnú komunikáciu. Americkí predstavitelia dospeli k záveru, že Putin sa usiloval o úplné víťazstvo. Warnig tento záver odmieta a tvrdí, že Putin bol ochotný rokovať o prijateľnom riešení, zároveň však poprel, že by Američanom tvrdil, že Putin uvažuje o použití jadrových zbraní.
Conn naďalej považuje iniciatívu za premárnenú príležitosť. Účastníci Platformy sa domnievajú, že v roku 2023 bolo možné rokovať o podmienkach výhodnejších pre Ukrajinu, než aké je dnes Moskva pripravená akceptovať.
