Verejný dlh Slovenska vykazuje varovné signály
Na začiatku roka 2026 sa verejný dlh Slovenska opäť zvýšil, čo sa odráža z najnovších údajov, ktoré zverejnil Európsky úrad pre štatistiku Eurostat. V prvom štvrťroku dosiahol dlh verejnej správy úroveň 62,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo je nárast oproti 61,4 percenta z konca predchádzajúceho roka. Tento nárast predstavuje medzikvartálne zvýšenie o 1,1 percentuálneho bodu.
Takmer tri miliardy eur za tri mesiace
V peňažnom vyjadrení za prvé tri mesiace roka 2026 vzrástol verejný dlh o vyše 2,8 miliardy eur na celkových 86,8 miliardy eur, oproti 83,9 miliardy eur na konci roku 2025. V porovnaní s rokom 2025, počas ktorého dlh stúpol o necelú miliardu eur, sa tak tempo rastu výrazne zrýchlilo.
Porovnanie so zvyškom Európy
Napriek rastúcemu dlhu Slovenska, krajina sa stále nezaraďuje medzi štáty s najvyšším zadlžením. Podľa Eurostatu najvýraznejšie sa dlh v prvom štvrťroku zvýšil v Maďarsku, Litve, Luxembursku a Írsku. Naopak, niektoré krajiny ako Grécko, Bulharsko a Holandsko znížili svoje zadlženie.
Prístup a situácia v rámci eurozóny
V celej eurozóne sa priemerný dlh krajín zvýšil na 88,9 percenta HDP, zatiaľ čo v celkovej EÚ dosiahol 82,9 percenta HDP. Tieto štatistiky naznačujú, že väčšina európskych krajín má dlh prevyšujúci štyri pätiny hodnoty ich ročnej produkcie.
Dlh a ekonomika
Samotná výška verejného dlhu však neznamená nevyhnutné riziko. Kľúčové je, ako dobre je krajina schopná splácať svoje záväzky a aké podmienky platia pri jej požičiavaní. Bohaté ekonomiky, ktoré udržujú vysokú dôveru medzi investormi, môžu dosiahnuť výhodnejšie úrokové sadzby, aj keď majú vyšší dlh, zatiaľ čo menej dôveryhodné krajiny čelí vyšším úrokom.
Riziko a budúcnosť zadlženia Slovenska
Ekonomický expert Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, že tempo rastu slovenského dlhu je pomerne rizikové. Hovorí, že ešte pred pandémiou bol dlh pod 50 percentami HDP, dnes je na úrovni 60 percent a v budúcnosti by mohol presiahnuť 70 percent HDP, čo by mohlo mať vážne dôsledky, vrátane prekročenia psychologickej hranice 100 miliárd eur v nasledujúcich rokoch.
Účinky na verejné služby a ekonomiku
Rastúci úrok z dlhu ovplyvňuje aj bežných občanov, pretože vyššie náklady na obsluhu dlhu znižujú dostupnosť financií na financovanie zdravotníctva, školstva či sociálnych služieb. Vláda, ak sa chce vyhnúť ďalšiemu zvyšovaniu zadlženia, bude nútená hľadať úspory alebo nové príjmové zdroje, čo môže viesť aj k zvyšovaniu daní a odvodov.
Rokovania o rozpočte a ekonomické predpoklady
Pokračujúce rokovania o štátnom rozpočte a požiadavky na jeho optimalizáciu sa ukazujú ako kľúčové, pretože vyžadujú zohľadnenie rastúceho zadlženia a jeho vplyv na ekonomiku. Šuster zdôrazňuje, že aj hoci Slovensko má nižší dlh ako mnohé krajiny eurozóny, situácia je vážna a vyžaduje okamžité a efektívne riešenia.
