Záhadná smrť Denise Cosco po páde z bytu v Ríme
Denise Cosco zomrela začiatkom septembra po páde z bytu v Ríme, kde žila s manželom a štvorročným synom. Mala 35 rokov, teda rovnako ako jej matka Lea Garofalo, ktorú pred 17 rokmi zavraždili členovia kalábrijskej mafie ‘Ndrangheta po tom, čo začala spolupracovať s úradmi.
Vyšetrovatelia preverujú aj možnosť, že Denise čelila nátlaku alebo vyhrážkam a niekto ju mohol priviesť k zdanlivej samovražde. Denise nezanechala list na rozlúčku. Polícia preto zaistila jej telefóny a elektronické zariadenia a pátra po stopách, ktoré by mohli vysvetliť posledné obdobie jej života. V čase pádu bol v byte aj jej manžel, polícia ho vypočula, nie je však podozrivý.
Matka chcela ochrániť dcéru pred mafiou
Lea Garofalo vypovedala o údajnom obchode s drogami svojho partnera Carla Cosca, vlastného brata a ďalších ľudí napojených na ‘Ndranghetu v Miláne. K spolupráci s políciou ju viedla predovšetkým snaha uchrániť dcéru pred životom v mafiánskej rodine.
V novembri 2009 sa Lea, Denise a Carlo stretli počas spoločnej cesty, o ktorej Denise verila, že by mohla viesť k zmiereniu. Lea však bola unesená, mučená, zavraždená, jej telo rozštvrtili a následne spálili. Pozostatky sa podarilo nájsť až o tri roky neskôr na základe priznania Carmineho Venturina, vtedajšieho priateľa Denise, ktorý uviedol miesto, kde bolo telo ukryté.
Denise následne vypovedala proti vlastnému otcovi aj svojmu vtedajšiemu priateľovi. Obaja dostali doživotné tresty odňatia slobody, Venturinovi bol trest neskôr znížený. Na pohrebe matky v októbri 2013 vystúpila vtedy 22-ročná Denise spoza nepriestrelného skla: „Je to pre mňa veľmi ťažký deň, ale ty si mi dala silu. Nikdy ti neprestanem ďakovať.“
Život v programe na ochranu svedkov
Denise po svojej výpovedi strávila šesť rokov pod falošnou identitou v programe na ochranu svedkov. Podľa talianskeho ministerstva vnútra sa v programe nachádza približne 6-tisíc ľudí. Systém im môže poskytnúť nové meno, bývanie, prácu aj životný príbeh, ktorý má obstáť v prípade preverovania ich identity.
Protimafiánska prokurátorka Alessandra Cerreti pre CNN uviedla, že talianske orgány majú iba 180 dní na preverenie človeka, ktorý chce začať spolupracovať. „Máme krátky čas na to, aby sme pochopili celú situáciu,“ povedala. Problémom sú podľa nej aj obmedzené financie či nedostatok ďalších svedkov, ktorí by dokázali tvrdenia utečenca z mafiánskej rodiny potvrdiť. Ak človeka do programu prijmú, ochrana sa následne každé štyri roky znovu posudzuje.
Lea Garofalo z programu odišla v roku 2009, teda v roku svojej vraždy. Ako dôvody uvádzala finančné problémy a neustálu hrozbu, že o ochranu príde, keďže úrady nedokázali jej tvrdenia potvrdiť výpoveďami ďalších ľudí. „Keby sme mali viac času, dokázali by sme lepšie chrániť tých, ktorí sa rozhodnú vypovedať. To by mohlo uľahčiť rovnaké rozhodnutie aj ďalším,“ uviedla Cerreti. „Často však človek nadobudne pocit, že útek je rovnako nebezpečný ako zostať.“
Reakcie na smrť Denise Cosco
Právnička Denise Enza Rando upozornila na zodpovednosť štátu. Podľa nej ľudia, ktorí sa postavia zločineckým organizáciám, nedostávajú dostatočnú ochranu ani podporu. „Mafia zabíja mnohými spôsobmi. Zabíja tým, že v životoch tých, ktorí zostali, vytvára skutočné monštrá,“ povedala Rando.
Neapolský prokurátor Nicola Gratteri, ktorý pomohol stovkám ľudí opustiť zločinecké rodiny a spolupracovať so súdmi, označil jej smrť za ranu pre boj proti organizovanému zločinu. Podľa neho môže ešte viac skomplikovať presviedčanie ďalších ľudí, aby vypovedali.
Ozval sa aj Giuseppe Carini, ktorý žije pod zmenenou identitou po tom, čo svedčil v prípade vraždy katolíckeho kňaza vystupujúceho proti sicílskej Cosa Nostre. V otvorenom liste napísal, že Denise sklamali „najvyššie úrovne štátu a vlády“. „Svedkovia spravodlivosti majú posvätné právo žiť a žiť normálny život,“ napísal.
Po smrti Denise zverejnila jej teta Marisa Garofalo fotografiu, na ktorej drží tričko s menom svojej matky. Keďže Denise roky žila pod falošnou identitou, jej skutočnú podobu poznalo len niekoľko najbližších: „Teraz môžem ukázať tvoje krásne oči. Už za teba nebude môcť nikto rozhodovať, už sa nebudeš musieť skrývať.“
