Slovenská ekonomika má pred Rakúskom aj Belgickom navrch. Európske krajiny čakajú veľké rozdiely v raste
Hospodárstvo Európskej únie v porovnaní so zvyškom sveta zaostáva. Veľká časť jej štátov by tento rok mohla narásť len o približne dve percentá, čo je rovnaký výkon ako v USA. Ideálnymi číslami sa nemôže chváliť ani Slovensko.
Slovensko sa v čase vymierania a starnutia populácie, slabého prítoku zahraničných investícií, ale tiež geopolitického pnutia, ktoré so sebou prinieslo drahé energie, potýka so slabým ekonomickým rastom. Národná banka Slovenska aj ministerstvo financií vypočítali, že naše hospodárstvo by malo v tomto roku narásť o 0,8 percenta. V roku 2027 by mal byť rast výraznejší, až na úrovni 1,9 percenta.
Guvernér banky Peter Kažimír uviedol, že slovenská ekonomika sa vyvíja o niečo lepšie, než sa očakávalo v lete, ostáva však naďalej zraniteľná a citlivá na dianie vo svete aj doma. Rovnaké číslo ponúkol vo svojom odhade aj Medzinárodný menový fond, ktorý Slovensku prisúdil rast na úrovni len 0,8 percenta.
Napriek tomu sa nájdu štáty, ktorých hospodárstvo tento rok podá slabší výkon. Írsko zažije medziročný hospodársky prepad o rovné percento, nejde však o krízu – tamojšie štatistiky výrazne ovplyvňujú nadnárodné spoločnosti, predovšetkým z farmaceutického a technologického priemyslu.
HDP Rumunska by malo tento rok poklesnúť o 0,5 percenta. Za týmto vývojom stojí rozsiahla konsolidácia verejných financií, ktorá zahŕňa zvyšovanie daní a zmrazenie platov vo verejnom sektore či dôchodkov. Prudko klesol aj dopyt najväčších obchodných partnerov krajiny – Nemecka, Talianska či Francúzska.
Francúzska ekonomika čelí kombinácii slabého rastu a napätých verejných financií. Po zvýšení HDP o 0,8 percenta v roku 2025 očakáva MMF tento rok spomalenie na 0,4 percenta. Významnou prekážkou zostáva politická a rozpočtová neistota.
V rebríčku za nami sa ocitlo aj Rakúsko. Hospodárstvo nášho suseda by malo podľa prognózy MMF v roku 2026 vzrásť len o 0,6 percenta. Krajina sa spamätáva z dvojročnej recesie, ktorú spôsobila slabá priemyselná výroba, pokles zahraničného dopytu a vysoké náklady na energie.
Belgicko by malo medziročne narásť len o 0,7 percenta. Dopláca na slabnúcu spotrebu domácností, ktorá v predchádzajúcich rokoch patrila k hlavným motorom jej rastu.
Talianska ekonomika tento rok narastie o 0,8 percenta. Taliani sa opierajú predovšetkým o investície financované z európskeho plánu obnovy. Bez tohto impulzu by bol ich výkon pravdepodobne ešte slabší.
Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Malta, ktorá by mala v roku 2026 narásť až o 4,2 percenta. Hlavnými ťahúňmi jej hospodárstva sú cestovný ruch, online hazardné hry a profesionálne služby vrátane finančníctva a IT.
Dánsko by sa v roku 2026 mohlo pochváliť rastom až 3,7 percenta. Rast zabezpečuje najmä úspech firmy Novo Nordisk na trhu s liekmi na chudnutie, známymi ako Ozempic, ktorý výrazne podporuje export.
Poľsko zažíva ekonomický boom. Prispieva k tomu silná spotreba domácností, rozsiahle investície financované z európskych fondov a verejné investície vrátane výdavkov na obranu.
Výrazný rast hlási aj Slovinsko. K rastu prispieva oživenie exportu, podporené spustením nových výrobných kapacít vo farmaceutickom a automobilovom priemysle, investície do infraštruktúry a silnejúca spotreba domácností.
